Naživu (Výběr z tvorby) | Kniha Zlín

Menu
nakladatelství světových autorů
aktuální literární trendy
  • Letní čítanka
  • Náklaďáky Volvo
  • Kruté časy
  • Noční dravec

Naživu (Výběr z tvorby)

Naživu (Výběr z tvorby)
Cena:
199 Kč
Autor:
Dostupnost:
není skladem
ISBN:
978-80-87162-10-1
Překlad:
Kristýna Zelinská, Šárka Zelinská, Miroslav Zelinský
Datum vydání:
02. 05. 2008
Počet stran / vazba:
216/brožovaná
  • Popis
  • Recenze
  • Dotaz ke knize

Popis: Naživu (Výběr z tvorby)

Základním a prakticky neměnným stavem hrdinů Ballových povídek je osamělost, která se neztrácí dokonce ani ve vztazích mezi muži a ženami, kdy se mění na tzv. “dvojosamělost”. Postavy se projevují jako krutá a nenávistná individua, zároveň však s poctivou snahou naplno žít, odolat banalitě každodenního přežívání. Sbírka Naživu, společně s knihami Muzika Petra Pišťanka a Ztracené roky Máriusa Kopcsaye představuje jedinečný průřez současnou slovenskou literární tvorbou, který poskytuje ostrý a sžíravě kritický obraz slovenské reality dneška.

Recenze: Naživu (Výběr z tvorby)

Balla? Perverzne osamelý slovenský spisovateľ

Literarky.cz, 19. srpna 2008, autor: Radoslav Passia

Dříve jsme se nad tím pousmívali, dnes to bereme jako samozřejmost – slovenskou literaturu si z pohodlnosti necháváme překládat a o originál se příliš nezajímáme. I proto se v českém prostředí s mnohými autory seznamujeme trochu nepatřičně mimo historický kontext jejich tvorby, se zpožděním, a seznam autorů, které si se slovenskou prózou spojujeme, příliš nerozšiřujeme. Teprve nyní si tak na něj můžeme připsat jméno Vladimíra Bally.

Kniha Zlín nedávno vydala viacero titulov zo súčasnej slovenskej prózy. Vhodne sa nimi doplnil obraz slovenskej ponovembrovej literatúry v českom prostredí, ktorý tu stále vytvárajú predovšetkým staršie mená (Pavel Vilikovský, Rudolf Sloboda a iní). Autorské idiolekty štyridsiatnikov Petra Pišťanka, Máriusa Kopcsaya a Vladimíra Ballu sú rozdielne, no jednoznačne patria k tým najvýraznejším vo svojej generácii, debutujúcej už po roku 1989. Pišťanek originálne zachytáva dynamické obdobie, keď sa formovali nové „elity“, ktoré na rozdiel od mocných z čias reálneho socializmu často ani neskrývali svoju vulgárnu, ba kriminálnu podstatu. Kopcsay ponúka deziluzívne videný život v nasledujúcom, mečiarovskom období, zachytávaný až dokumentárno-žurnalistickou metódou. U Ballu sa konkrétna historicko-geografická situovanosť neprejavuje zďaleka tak výrazne ako u predošlých dvoch autorov. Jeho tvorivá pozícia vychádza z napätia medzi radikálnou postmodernou textovou hrou a existenciálne nástojčivou diagnostikou ľudského indivídua, čiže má dvojaké smerovanie: do súkromia textu aj do súkromia subjektu. Vladimír Balla (1967) publikuje krátke prózy len pod svojím priezviskom. Na konte má sedem poviedkových kníh, do autorského výberu Naživu vybral texty zo štyroch. Vzhľadom na rozsah jeho poviedkovej tvorby často zaznieva otázka, ako je to s jeho ambíciou a schopnosťou vytvoriť rozsiahlejší epický text. Jednoznačná orientácia na poviedkový žáner podľa mňa úzko súvisí so špecifickým, konceptuálnym charakterom jeho písania. Akoby ho viac než románové rozpracovávanie a prehlbovanie príbehu zaujímalo vytvorenie modelu, čiže „len“ náčrt nového sveta so špecifickou vnútornou logikou. Z iného uhla pohľadu možno povedať, že Balla sa už v podstate stal autorom takéhoto rozsiahleho epického textu: je ním otvorený korpus jeho diela, ktoré vykazuje isté spoločné črty. Jednou z nich je, že jeho hlavnými „hrdinami“ možno ani nie sú skutočné postavy, jednotliví Ajnovia, ako príznačne nemeckým neurčitým gramatickým členom nazýva jednu z nich. Tieto literárne postavy v tradičnom zmysle slova sú skôr funkciami akejsi postmodernej morality, sú personifikáciami abstraktných úvah o samote, ne-láske, odcudzenosti, obsesiách a perverznostiach malého radového človeka, ako o nich Ballov rozprávač rád hovorí. „Malý řadový člověk. To je on. Je takový. Perverzně osamělý. Je takový, malý řadový.“ Tieto Ballove skúmania však nevedú ku konštrukcii etického systému, naopak, jeho pôsobenie v súčasnej slovenskej literatúre je zásadné a špecifické v tom, že sa s vytrvalosťou, ktorá môže vzbudzovať až údiv či odmietanie, venuje radikálnej kritike morálky. A túto kritickú prácu vykonáva s veľkou vytrvalosťou a nasadením.

Tekuté poviedky

S odstupom pár rokov je však už zrejmé, že z erupcie generácie orientovanej v devaťdesiatych rokoch na vtedy módnu postmodernu zostane v literárnej pamäti ako zaujímavý originál predovšetkým Balla. Výrazom Ballovej postmodernej „neoriginálnej originality“ sú aj takzvané tekuté poviedky. Napodobňuje v nich štýl iných spisovateľov, využíva asamblážové postupy, mixuje a integruje vytrhnuté úryvky z viac či menej kanonických diel svetovej literatúry. Výsledkom tohto postupu je „vpisovanie sa“ do cudzieho autorstva a parodovanie tradície založené na hyperbolizácii štýlových a myšlienkových konštánt zvolených textov. Hoci tekuté poviedky nie sú priamo zaradené v recenzovanom výbere, nájdeme tu niekoľko štýlovo príbuzných textov. Napríklad v Smrti ve Vrútkách sa podobne prepisuje Mannova Smrť v Benátkach.

Ballova výnimočnosť v kontexte slovenskej postmodernej prózy nemá korene len v umnom využívaní intertextuality a intratextuality a v obratnom zvládnutí celého radu postupov charakteristických pre tento typ literatúry. Rovnako dôležitý je existenciálny pátos, potenciál napätia, ktorý si text nesie na stretnutie s čitateľom. Pre Ballovho rozprávača neobmedzeného povrchnými zásadami realizmu alebo uveriteľnosti je typické, že prekvapujúce a bizarné prezentuje s ľadovým pokojom ako samozrejmé a ľahko pochopiteľné: „Doprovodil jsem snoubenku až na nástupiště, ať se jde s někým pomilovat do Nitry. Jak se jasněji dokazuje tolerance a vstřícnost?“

Absurdné Ballove poviedky sa okato predvádzajú ako púhe texty, ako nástroje ironickej hry s čitateľom, a napriek tomu vedia stále nanovo tematizovať hlbokú prázdnotu, samotu a ničotnosť jeho „malých radových“ postáv, ktoré sú až „dvojosamelé“. Príkladom môže byť poviedka Die Zweisamkeit, kde sa do neveľmi dôležitej, na drobné lyrizujúce miniatúry rozbitej príbehovej línie vplietajú filozofické citáty aj rozprávačove postoje k zásadným ballovským témam. Sú nimi osamelosť, bolesť, vzťahová nenaplnenosť, banálnosť života na pozadí všadeprítomnej smrti. „Bez začátku, všechno jedno, dvojsamělost, bez konce, se strachem, jemné tkanivo strachu, jako žilky, pulzující, červené žilky. Dvojsamělost je nimi protkaná skrz naskrz.“

Podobne ako Ballovi antihrdinovia ani priestor v jeho poviedkách nevyniká exkluzívnosťou: azda najpríznačnejšie sú preňho sídliská, panelákové domy a byty. Tieto uzatvorené priestory nemajú nič spoločné s domovom v tradičnom zmysle slova, práve naopak, modeluje ich ako priestory rozličných fóbií, nebezpečenstva, odcudzenia a uvedomovania si životnej prázdnoty. Sú plné prekvapujúcich nepríjemných objavov a stupňujúcej sa neistoty. „Když mě jednoho dne začal znepokojovat nábytek v mém starém, po rodičích zděděném domě, požádal jsem lidi, aby mi ho pomohli vystěhovat z pokojů, naložit na korbu náklaďáku a odvézt za město; tam jsme haraburdí naházeli do příkopu a přikryli velkými kusy látek.“

Ballu najväčšmi zaujíma sebadeštrukčný vnútorný priestor človeka, jeho vecná a hodnotová vyprázdnenosť. Hyperbolizovaná absurdita sveta má u tohto spisovateľa dosť trpkú príchuť. Potrebu opakovane ho čítať môžeme považovať za perverznú, alebo ju identifikovať ako istý optimistický kvalitatívny signál…

Dotaz k produktu Naživu (Výběr z tvorby)

Pole označená * jsou povinná.

Jméno:
Telefon:
E-mail:povinné *
Číslo "10" slovy:povinné *
Váš dotaz:povinné *
 
 

Dále doporučujeme

Rivers of Babylon

Rivers of Babylon

Rivers of Babylon je naprosto zásadním dílem československé polistopadové literatury, které právě vychází poprvé v českém překladu. Slovenský autor Peter Pišťanek v něm rozehráva…

Muzika

Muzika

Československo nedlouho před listopadem 1989. Nezaměnitelná atmosféra, zaměnitelní lidé a všudypřítomné podbízivé melodie. Málokterý text tak intenzivně vyvolává ve čtenáři…

Kouzelný papoušek a jiné kýče

Kouzelný papoušek a jiné kýče

Není ve slovenské literatuře mnoho spisovatelů, na jejichž novou knihu by někdo skutečně netrpělivě čekal. Dost často se knihy nemůže dočkat jenom samotný autor, případně jeho…

Rivers of Babylon II.

Rivers of Babylon II.

Rivers of Babylon II. je volným pokračováním úspěšného románu Petera Pišťanka. Autor v něm svým nezaměnitelným stylem rozvíjí osudy postav knihy Rivers of Babylon I. a zároveň se…